Stále sa ma niekto pýta, prečo nechodíme k moru. Je to pre deti dobré. Chvíľu som uvažovala, či svojim deťom neubližujem, či ich v živote o niečo neukracujem, či zažijú v lete to, čo ostatní ich rovesníci. Nie, svoje deti o nič neoberám. Práve naopak.
Každé leto cestujeme. Cestuje aj mimo leta, cez víkend, na jeseň i v zime. Cestujeme s deťmi, keď máme výročie svadby alebo keď majú narodeniny. Cestovali sme iba tak, lebo sa nám nechcelo sa nám byť doma.
Dnes už cestujeme aj s iným úmyslom. Sme zvedaví a chceme vidieť viac. Zistili sme, že Slovensko je neuveriteľne obdarovanou krajinou. Je plné miest a zákutí, lokalít a kúskov, ktoré nemajú konkurenciu. Poviete si, že krásne miesta sú aj inde, aj za hranicami Slovenska. Áno, sú. My ale cestujeme aj preto, aby sme deťom ukázali ich korene. Korene môžu byť rôzne, plytké i hlboké, hrubé a tenké, úzke i rozkonárené. Sme ako stromy, potrebujeme korene. Bez koreňov sa človek cíti neistý, slabý, neustále ohrozený, akoby nikam nezapadal.
Cestovanie po Slovensku dáva našim deťom pocit, že niekam patria. Poznávajú a hľadajú, objavujú a sú šťastné. Stávajú sa súčasťou miest, sú obklopené ľuďmi a príbehmi, ktoré tieto miesta tvoria. Sú súčasťou toho, čo nás tvorí. Budujú v sebe pocit, že sú súčasťou toho príbehu, že spolu s inými tvoria príbeh miesta, kde žijú.
To je dôvod, prečo s deťmi cestujeme po Slovensku. Popri tom máme príležitosť učiť sa navzájom, aktívne spolu tráviť čas, prekonávať svoje možnosti a búrať svoje predsudky. Nech už svet a budúcnosť pripraví pre naše deti čokoľvek, budú mať svoje korene.
